Dnes

Meditácia na dnes

Pondelok 15. týždňa v Cezročnom období | Mt 10, 34 - 11, 1

Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“ Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.


Musíme si priznať, že každý z nás v živote má rád a potrebuje určitý druh pokoja, aspoň malý pocit istoty a bezpečia. Človek sa v takomto prostredí môže rozvíjať a napredovať. Naopak je pre človeka veľmi zlé, keď sa ocitne v prostredí nepokoja a neistoty a je pre človeka prirodzené, že si chráni pocit istoty a pokoja. Evanjelium sa nám možno zdá až príliš tvrdé a možno slová o pokoji, ktoré boli hneď v úvode, sa nám zdajú byť v protiklade s Ježišovým pôsobením a učením. Kristus hovorí: „Nemyslite si , že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč“ (Mt 10,34). Ako chápať tieto slová? Skutočne Ježiš mnohokrát svojím učením, svojimi požiadavkami neprináša pokoj, ale rozkol.

Skutky, zázraky či hlásanie Evanjelia mnohí Ježišovi súčasníci nedokázali prijať. Ježiš mnohokrát vzbudzoval pozornosť a pohoršenie svojím správaním voči hriešnikom a mýtnikom, voči ľuďom na okraji vtedajšej spoločnosti. Toto jeho správanie bolo považované za neprístojné, až rúhanie zašlo to tak ďaleko, že na nádvorí pred Pilátom mnohí kričali: „Ukrižuj ho“.

Kristus mnohokrát prináša nepokoj aj do nášho osobného života. Na jednej strane stoja požiadavky evanjelia, častokrát veľmi radikálne a na druhej strane stojíme my, slabí a hriešni ľudia. Ľudia, ktorí dennodenne podstupujú ťažký boj medzi dobrom a zlom. Častokrát cítime, že v našom vnútri je akési napätie. Veď si spomeňme na to známe Pavlove: „Telo si žiada, čo je proti duchu a duch, čo je proti telu.“ Človek túži po pozemskom dobre, čo v určitej miere nie je zlé, ale táto žiadostivosť má svoje hranice. Tieto hranice začínajú tam, kde začína duchovná stránka človeka.

Keď sa v človeku ozve vnútorný hlas: „Toto už nie“, hlas, ktorý upozorňuje na určité hranice, človek začína boj tela a ducha. Mohli by sme povedať, že je to boj medzi pokojom, ktorý dáva svet a pokojom, ktorý dáva Kristus. Ježiš hovorí: „Svoj pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, no ja vám nedávam taký, ako svet dáva.“ Svet nám ponúka bohatstvo a Ježiš hovorí o chudobe v duchu, svet nám ponúka radosť, veselosť, hluk a Ježiš blahoslaví tichých a pokorných srdcom. Takýchto protikladov by sme mohli nájsť ešte mnoho. Môžeme vidieť, že cesta šťastia, ktorú nám ponúka Ježiš, je v protiklade s cestou šťastia, ktorú nám ponúka svet. Neraz si musíme priznať, že nás láka kráčať po ceste šťastia, ktorú nám ponúka svet. Ale nájdeme na tejto ceste trvalé šťastie? Určite mi dáte za pravdu, že človek si viac cení to, čo nadobudol ťažkým úsilím. O čo bolo toto úsilie väčšie, o to má konkrétny výsledok pre človeka väčšiu cenu a pri celkovom zhodnotení môže skonštatovať, že sa oplatilo vynaložiť toto veľké úsilie na dosiahnutie cieľa. Tak podobne je to v našom živote. V tomto zmysle sa snažme pochopiť Ježišove slová: „Neprišiel som priniesť pokoj, ale meč.“ Majme odvahu dennodenne zápasiť so zlom, aby sme na konci svojho života mohli triumfálne povedať: „Dobrý boj som bojoval.“ Amen.